Akciu zahájili usporiadatelia, Jano Hudák z požičovne lodí Alcea a Dušan Reiter z KST Humenné. Inštruktáž bola naozaj podrobná, stratil som sa asi pri piatom skoku (alebo žeby pri štvrtom moste :-). Bolo vidieť, že rieku dobre poznajú a musím pochváliť aj precízne označenie problémových miest na prenášanie. To sme ale skutočne ocenili až neskôr.
Konečne nasadáme na vodu. Účasť odhadujem na cca 80 ľudí a 50 lodí. Na vodu postupne sadajú kajaky, deblovky vrátane nafučiek, vodáci v pestrofarebnej výbave, od trenírok a šlapiek až po neoprény, vesty a prilby. Ako sa tak na pozerám na čast partie, už podľa spôsobu nasadania do lode, držania pádla a výbavy uvažujem, že bude „veselo“. Taká oneskorená Veľká noc J, našťastie za krásneho, takmer letného počasia.
Na vodu sadáme v pevnom otvorenom plasťáku s mojou háčičkou Dankou medzi poslednými. Najskôr vyrazíme proti prúdu k priepusti z priehrady trošku sa osviežiť padajúcou vodou. Skontrolujeme kamarátov s ktorými sa počas plavby budeme snažiť držať pokope a poďme na to.
Na úvod je malá šlajsňa vľavo, malý manéver a ideme ďalej. Neprešli sme ani 300 m a už vidím na brehu kúpačov, vo vode plávať pádlo, vestu, flaše … Zastavujem zbieram aspoň pádlo a vestu a brodím sa k Janovi, ktorý s Dušanom parkujú kúsok nad nami. Nuž dvojka je dvojka, určitý rešpekt je vždy na mieste …
Asi po 700 metrov doplávame l prvému skoku, deblovky prenášajú, kajakári, ako som zistil neskôr, skákali. Voda je čistá, studená a pomerne rýchla. Predpokladal som meandre, niečo ako dole pod Hrabušicami na Hornáde ale v prvý deň bol skôr o skokoch a perejkách. Do Stakčína sme spolu narazili na dva veľké cca trojmetrové skoky a lávku, ktoré sme prenášali o menších skokoch a perejkách ani nehovoriac. Voda je pestrá, prakticky stále je čo riešiť. Medzi kormidlovaním, pokrikovaním na háčika, vylievanim vody a vyhýbaním sa iným lodiam nestíham ukladať to pamäte každý úsek, každú prekážku.
Povedzme solídna dvojka a niektoré úseky by sa nestratili ani v trojkovej vode. Na jednom takom, asi 50 metrom, dlhom absolvujeme niekoľko skokov, po ktorých už máme v lodi bazén a to nás ešte čaká posledný, najväčší (necelý meter). Danka sa zakláňa ako sa dá, nepomohlo. Loď už máme do plnú vodu a po skoku nás začalo ťahať naspäť. K veľkému smiechu kamarátov zhromaždených kúsok nižšie pod nami vypadávame z lode. Ďalej klasika, pádlo v ruke, mastím povedľa lode a hádžem do nej všetko, čo stíham dobehnúť. Najmä ma mrzí asi 6 flaší s vodou, ktoré sme po ceste nazbierali a nestihli odovzdať majiteľom. Niektorí kamaráti ale dopadli lepšie, ako napríklad Peťo Lacko. Ten postupne prišiel o obidve šľapky (topánky J) ale kým zistil kde je v Snine Tesco postupne sa obidve našli a boli mu slávnostne (hodom) odovzdané. Od Stačína začína na brehoch pribúdať odpad, „holt lidi“. Po ceste do Sniny si ešte pamätám dva menšie skoky (splav), kde som Danku pre istotu vysadil a skočil som si to sám. V Snine sme sa rozdelili na dva tábory podľa „krčmovej príslušnosti“. Ja som bol v tej druhej, kde sa dalo najesť, ale zato na pivo sme čakali viac ako pol hodiny. Zo Sniny sme pokračovali do Dlhého nad Cirochou, cieľa dnešnej etapy. Náročnosť sa znižovala ale stále to pekne tieklo a rozhodne sme sa nenudili.
Do Dlhého sme priplávali až v podvečer. Všetkých príjemne prekvapil Jaro, ktorý sa s autobusom aj cez rómsku osadu dostal neohrozene až k futbalovému ihrisku, kde sme rozbili tábor. Niektorí, hlavne kajakári končia už tu, zvyšok sa tmolí po ihrisku diskutuje, nosí a vybaľuje veci padajú klasické prípitky na krásne prežitý deň.
Behom hodinky ihrisko vyzerá ako kemp, stoja desiatky stanov, horia ohne, veci sa sušia na plôtiku okolo ihriska.Zkrčmieva sa, už skoro za tmy vyrážame do krčmy. Je finále ligy majstrov a navyše krčma je blízko a overená z predpoludňajšej krátkej zastávky, keď sme brali ľudí hore k priehrade. Na Dlhé pomaly sadá noc a my živo diškurujeme v krčme. Real dlho prehráva ale ja stále dúfam v obrat. Ten nakoniec v predĺžení nastáva, Real vyhráva 4:1 s Atletikom. Krčmu zatváram s Jožim a Peťom, starými kamarátmi, s ktorými plavím už vyše tridsať rokov. Je čas ísť spať.
Druhý deň sa budíme opäť do krásneho rána, raňajky, balíme, opäť krátka inštruktáž čo nás čaká tento deň a poďme na vodu. V druhej etape definitívne pribúdajú odpadky a ubúda náročnosť. Aź do Humenného ale voda je stale zaujímavá. O tom sa prevedčila aj Erika s Martinom, ktorí na jednej zákrute asi 15 minút “umývali” loď, kým sa im ju podarilo vytiahnuť.
V Humennom nás čakala veľká hať s dlhou prenášačkou, ktorú niektorí absolvovali viackrát (co člověk pro Ty ženy neudělá, že jo J). Podľa názoru viacerých kamarátov sme V Humennom mohli aj skončiť. Ďalej totiž voda postupne prestávala tiecť (od Humenného sme už plavili Laborec) a posledných 6 kilometrov do Strážskeho to už bol bazén. Ale nevadí, aj potrénovať si treba J. S vyplazeným jazykom sme dorazili posledný úsek od Brekova k vodnej elektrárni v Strážskom a s vyplazeným jazykom sme sa došuchtali dvesto metrov k najbližšej kčme. Tam niektorí kamaráti v úpeku doslava zaparkovali a dostali sme ich odtiaľ len pod hrozbou odchodu autobusu bez nich J.
Akciu považujem za mimoriadne vydarenú, vyšlo počasie, nádherná voda a zišla sa dobrá partia, ktorá si navzájom vždy pomohla. Čo sa týka obtiažnosti, hlavne plav na hornom úseku Starina -> Stakčín odporúčam hlavne skúsenejším vodákom. Ak ale nemáte problem s vykydnutím, “dá sa”, za predpokladu, že Vás niekto pozbiera J. Z otvorených C2-jok hlavne na prvý deň sa ukázali ako najlepšie nafučky, viacej “odpustia” a nenaberiete toľko vody na množstve skokov.
Na záver veľká vďaka všetkým organizátorom, predovšetkým Janovi Hudákovi z Alcey a Dušanovi Reiterovi z KST. Špeciálne poďakovanie patrí aj Jožimu Šoffovi, bez ktorého by náš autobus z Košíc asi neodišiel a Ďurimu Motyčkovi s Dušanom Mydlom z SVP š.p. ktorí nám “zariadili vodu” J. Tešíme sa aj na budúci rok …
